Dychová hudba v rokoch 1859 – 1920
V obecnej kronike sa uvádza, že v roku 1820 bol vypísaný konkurz na obsadenie miesta organistu a učiteľa. Na konkurz sa prihlásili štyria uchádzači, ale po absolvovaní predpísanej skúšky, t.j. zahrať a zaspievať dve nábožné piesne a zahrať prelúdium, konkurzom neprešli. A ako sa ďalej uvádza, trvalo dva roky, pokiaľ uvoľnené miesto organistu obsadili, a to v roku 1822. Bol to istý Gašpar Lahvička. Už v tomto čase sa pokúšali Chynoranci založiť dychovú hudbu. Začala sa i zbierka na nástroje. V tom období ale vypukol v obci požiar a ten spôsobil finančné ťažkosti. Na nákup nástrojov nebolo peňazí, lebo po požiari bolo potrebné zakúpiť novú striekačku. Vtedy už bola zakúpená jedna krídlovka, na ktorú sa učil hrať Jozef Chrenko hasičský signál na zvolávanie hasičov.
V roku 1856 nastupuje na miesto organistu a učiteľa Peter Molnár. Jeho pričinením sa znovu začínajú zbierať korunky na dychové nástroje, začína nácvik a v roku 1859 po prvýkrát zahrala dychovka aj v Chynoranoch.
Prvé významné vystúpenie bolo v roku 1861 na stoličnom zasadaní v Nitre, kde vystúpil proti martinskému memorandu richtár Chynorian Jozef Magdolen. Od tejto doby dychovka v obci žije a hudobné nástroje sa podávajú z rúk do rúk aj ich potomkom.
Prvý zakladateľ dychovej hudby žil v obci 38 rokov a jeho účinkovanie v obci zanechalo dobrý základ pre dychovú hudbu. Členovia dychovej hudby boli z gazdovských rodín, lebo v tých časoch ešte remeslo neprekvitalo. Malo to aj výhodu, že členovia dychovej hudby boli stále doma, že sa rýchlo mohli zorganizovať a tak tráviť mnohé večery spolu, aby si svoj život spríjemnili. Pre nácvik používali školské miestnosti. Po jeho odchode na zaslúžilý odpočinok prebral funkciu dirigenta v roku 1885 Anton Bliška, ktorý však v obci pôsobil len necelé dva roky. Po ňom viedli túto dychovku jej členovia Pavol Bezák a Jozef Chrenko. Činnosť dychovej hudby bola zameraná na rôzne oslavy, kde sa hrávalo pri rôznych obecných príležitostiach, súkromných oslavách, zábavách a tiež na pútiach.
Táto dychová hudba bola založená v čase silnej maďarizácie, avšak vzhľadom k tomu, že jej členovia boli Slováci, hrávali i slovenské skladby a dnes môžeme konštatovať, že aj ich pričinením národnostné povedomie rástlo. Pretože to členovia s hudbou brali poctivo a úroveň dychovky bola na tú dobu dobrá, ich pôsobenie prekročilo hranice Topoľčianskeho okresu, ba i Nitrianskej župy a v roku 1905 hrali na slávnostiach v Turčianskom sv. Martine. V roku 1906 sa vydala chynorianska dychovka i za hranice vlasti a dva týždne putovali na vozoch do Rakúska, kde hrali v meste Mariazell na slávnostiach v pútnickom kostole. Ani spiatočná cesta nebola bez vystúpenia. Zúčastnili sa na slávnostiach v Šaštíne. V Mariazelli hrala dychovka ešte raz i v roku 1908.
Mariazell (Rakúsko), 1906
Horný rad zľava: Jozef Marko, Jozef Bezák, Jozef Beniak, Jozef Liday, Jozef Bujalka, Ján Bezák, Valent Bezák (2 speváci), Jozef Chrenko, Anton Chrenko, Pavol Bezák, Ján Puchovský, Peter Dubravický, Ján Marko, Valent Bezák (modleník)
V období od roku 1880 – 1920 hrala dychová hudba v tomto obsadení:
Chrenko Jozef - krídlovka (vedúci súboru), Chrenko Anton – krídlovka, Bezák Pavel – klarinet, Puchovský Ján – klarinet, Dubravický Peter – krídlovka, Bezák Valent – klarinet, Marko Jozef – es-trúbka, Beniak Jozef – tenor, Liday Jozef – tenor, Bujalka Jozef - bas-trúbka, Bezák Jozef – bas, Bezák Valent – bubon, Marko Ján - činely
Dychová hudba v rokoch 1920 – 1940
Príchodom organistu a učiteľa Jozefa Horváta do obce sa začala tvoriť nová dychová hudba. V roku 1921 si roľnícki synovia staršej generácie zakúpili z vlastných prostriedkov nové dychové nástroje, ktoré boli modernejšie. Nastala opäť doba odriekania, tvorivého učenia, lebo dirigent bol náročný. O Horvátovi bolo známe, že je výborný spevák, že má veľmi dobrý hudobný sluch a preto nezniesol žiadne falošné tóny. Takto naňho spomínajú ešte tí, čo žijú. Pomocníkom dirigentovi bol Jozef Marko, ktorému sa v obci hovorilo i mäsodozorca. Ich prvé verejné vystúpenie bolo na pohrebe Bujalku v roku 1922.
Fotografia dychového súboru vedeného Jozefom Horvátom z roku 1930
Horný rad zľava: Anton Magdolen, Juraj Bezák, Jozef Michalík, Valent Bezák, Anton Michalík, Michal Magdolen, Rudolf Michalík, Albert Bezák, Rudolf Kmotorka, Valent Lukačka, Ján Marko, Jozef Chrenko, Jozef Bezák, Gašpar Bebjak, Jozef Puchovský, Jozef Marko (vedúci súboru), Jozef Horvát (dirigent), Vendel Bezák, Štefan Marko, Valent Liday.
Obdobie pôsobenia Jozefa Horváta bolo obdobím kultúrneho rozkvetu Chynorian. V tomto kultúrnom rozkvete stála v popredí dychová hudba. Tento mladý ambiciózny učiteľ a organista s dobrými hudobnými vedomosťami vniesol do života dychovky nového ducha. Mal schopnosti i dobrého organizátora, preto sa mu podarilo zozbierať peniaze na zakúpenie nástrojov, aby bolo možné omladiť dychovku. Predpokladal, že niektorí starší muzikanti sa nebudú chcieť prispôsobiť novým pravidlám a niektorí nebudú na požadovanú úroveň stačiť. Po čase sa ukázalo, že jeho predpoklad bol správny, pretože za obdobie dvoch rokov mu vypadli všetci starí muzikanti. O to s väčším elánom sa pustil do práce s novou generáciou. Výsledky bolo badať už v nasledujúcich rokoch. Dychovka začala hrať popri pochodoch, polkách a valčíkoch i náročné koncertné skladby, ako overtúru Ma královna od E. Štolca, Brahmsov Uhorský tanec č. 5 a 6, Naše Tatry, Verdiáda a Orfeus v podsvetí (upr. E. Štolc). Súčasne popri dychovke pracoval i spevácky súbor, ktorý taktiež dirigoval Jozef Horvát a divadelný krúžok pod vedením učiteľky Holej. Tieto tri kultúrne spolky pracovali jednotlivo, ale postupom času využíval jednotlivé telesá v spoločných vystúpeniach. Spevácky zbor s dychovkou vystúpili na okresnej súťaži v roku 1937 v Topoľčanoch, kde svojím umeleckým prednesom udivili porotu a obsadili I. miesto. Spevácky zbor v spoluúčinkovaní s dychovým súborom využíval i k nácviku omšových skladieb v náročnej úprave, ktoré sa hrávali pri cirkevných slávnostiach. Pretože bol k dispozícii i divadelný krúžok, začalo sa s nácvikom operety „Ej, horička zelená“, ktorá bola uvedená na javisku miestneho kultúrneho domu (katolícky dom) v roku 1939 počas fašiangov. V priebehu roka nacvičili ďalšiu operetu Gejzu Dusíka „Modrá ruža“ a uviedli ju v roku 1940. Členovia dychovky tak ako aj ich predchodcovia svojimi vystúpeniami prerástli okresný formát a už v roku 1925 po omladení vystupovali v Považskej Bystrici, kde sa konal Orolský zlet. Na Orolských zletoch hrávala dychovka v mnohých mestách ako v Nitre, Trnave, Topoľčanoch, pretože mala dobre nacvičené predpísané skladby, ktoré bolo potrebné pri orolských cvičeniach hrávať.
Popularita dychovej hudby rástla ďalej a v roku 1928 hrala dychovka z Chynorian v Prahe pri oslavách 10.výročia založenia Československej republiky. V roku 1933 to boli Pribinove oslavy v Nitre, kde dychovka koncertovala. Pražania počúvali dychovku z Chynorian i v roku 1934 počas poľnohospodárskej výstavy.
Dychová hudba v rokoch 1940 – 1960
V roku 1940 odišiel z obce Jozef Horvát do Bratislavy a na jeho miesto organistu a riaditeľa ľudovej školy nastúpil Ján Šimko, ktorý si tiež stal na dirigentský stolík, aby viedol ďalej dychovú hudbu.
Časť členov dychovky v roku 1944 s dirigentom Jánom Šimkom
Zľava: Anton Michalík, Rudolf Kmotorka, Albert Bezák, Jozef Puchovský, Valent Lukačka, Anton Magdolen, Juraj Bezák, Ján Šimko (dirigent), Jozef Michalík, Štefan Marko, Rudolf Michalík, Valent Liday, Valent Bezák.
Dychová hudba bola dobrým telesom i pod vedením Jána Šimka, a preto chodila okrem domácich slávností hrávať aj na mnohé celoslovenské zrazy. Dychovka najviac patrila domácim slávnostiam. Boli to rôzne národnouvedomelé podujatia a tiež nechýbala ani pri žiadnych cirkevných akciách a slávnostiach. Roky však plynuli a tak aj mnohí dobrí hudobníci odkladali svoje obľúbené nástroje, aby uvoľnili svoje miesto mladším. Iste každý rád spomína na plodné roky v dychovke, ktoré mu určite približujú mladosť, oživujú mnohé spomienky z rôznych podujatí. Život je už taký, utečie, a zostanú len spomienky na jeho tvorivú stránku. Tvorivosť tejto generácii dychovky určite nechýbala. Radi na ňu spomínajú v našej obci najmä staršie generácie. Táto dychovka bola pýchou Chynorian, lebo v tom čase rádioprijímače neboli bežne používané v takom rozsahu ako dnes. Preto, keď zahrala dychovka, bola to záležitosť celoobecná.
Roky vojny, hlavne roky 1940 – 1945, mali negatívny dopad na činnosť dychovky. Viacerí hudobníci narukovali do armády a obmedzili sa i príležitosti na účinkovanie. Súbor sa síce nerozišiel, ale hrával prevažne na pohreboch a cirkevných slávnostiach. Keď cez naše územie prechádzal front, nehralo sa vôbec a hudobníci, aby uchránili nástroje pred zničením, museli ich poschovávať.
Oslobodenie našej vlasti opäť dáva priestor pre účinkovanie dychového súboru. A bolo to hneď v máji 1945, keď za zvukov zvonov, svižnými pochodmi od F. Kmocha dychová hudba oslavovala víťazstvo nad fašizmom. Ďalšie vystúpenia dychovky šli ako na bežiacom páse, pretože rôznych osláv a politických podujatí bolo v rámci okresu veľa a pri všetkých bola potrebná dobrá dychovka.
Dirigent Ján Šimko mal dychový súbor v tomto obsadení:
Štefan Marko - krídlovka, Valent Liday – krídlovka, Valent Lukačka ml. – krídlovka, Valent Lukačka - krídlovka, Jozef Puchovský - Es-klarinet, Anton Magdolen - B-klarinet, Jozef Bezák - B-klarinet, Juraj Bezák – tenor, Jozef Michalík – tenor, Valent Bezák – tenor, Jozef Marko – baritón, Michal Magdolen - bas-trúbka, Rudolf Kmotorka - B-trúbka (oblig), Anton Michalík - F-bas, Anton Magdolen - B-bas, Ján Gajdoš - bicie
Po tomto rozkvete nastalo obdobie, kedy sa zdalo, že dychová hudba v Chynoranoch úplne zanikne. V roku 1949 odišiel Ján Šimko z Chynorian za riaditeľa hudobnej školy do Topoľčian. Reorganizáciou v školstve a nástupom nového riaditeľa nebolo povolené dychovému súboru používať školské priestory na nácvik. Dychová hudba mala k dispozícii iba malú podkrovnú miestnosť v starej požiarnej zbrojnici, ktorá na takýto účel nebola vhodná. Tretia príčina dovŕšila začínajúci rozpad dychovej hudby. Bolo to obdobie kolektivizácie poľnohospodárstva v rokoch 1952 – 1957. Pretože prevažná časť členov dychového súboru boli maloroľníci, pevne zrastení s pôdou, a preto presvedčovanie na vstup do JRD bolo dlhodobou záležitosťou. Počas tohto presvedčovacieho obdobia prestala dychová hudba aktívne pracovať. V roku 1957 bolo už v Chynoranoch založené celoobecné družstvo, ktoré v krátkom čase začalo vynikajúco prosperovať, no dychovka sa nemohla z útlmu spamätať.
Dychová hudba v rokoch 1960 – 1987
Po predchádzajúcich rokoch stagnácie v roku 1959 znova začína dychová hudba ožívať. Postupne prichádzajú do súboru noví členovia po skončení základnej vojenskej služby a priberajú sa i mladí hudobníci, resp. absolventi hudobnej školy. Jej počiatky nadväzovali na činnosť predchádzajúcej generácie. Preto aj dirigentstvo si viedli sami, kde sa striedali Valent Lukačka, Alfonz Bezák, Pavol Magdolen, Štefan Zeleník. Dychovka začala pravidelne účinkovať na oslavách 1. mája, 9. mája a dožinkových slávnostiach.
Dychový súbor v tomto období hrával v takomto obsadení:
Alfonz Bezák - krídlovka I., Anton Lukačka - krídlovka I., Alfonz Bezák - krídlovka II., Ivan Bezák - krídlovka II., Viliam Kováčik – B - trumpeta (oblig), Pavol Puchovský – es klarinet, Štefan Zeleník – B - klarinet I., Milan Terlanda – B - klarinet II., Pavol Bebjak - B - klarinet III., Jozef Neubauer – B - klarinet III., Pavol Magdolen – tenor, Jozef Bezák – baritón, Valent Lukačka - es trúbka II., Anton Havalda – es - trúbka III., Valent Bezák - trombón I., Teodor Bezák - trombón II., Jozef Bezák - F - bas, Ján Magdolen – B - tuba, Rudolf Kmotorka - veľký bubon, Jozef Neubauer - činely
Dychová hudba v roku 1969
Horný rad zľava: Jozef Neubauer st., Jozef Bezák, Štefan Zeleník, Jozef Bezák, Pavol Bebjak, Ivan Bezák, Jozef Neubauer ml., Ján Magdolen, Alfonz Bezák, Teodor Bezák, Valent Bezák, Alfonz Lukačka, Ing. Viliam Kováčik, Ing. Milan Terlanda, Peter Púchovský
Dolný rad zľava: Pavol Púchovský, Pavol Magdolen, Anton Havalda, Alfonz Bezák, Anton Lukačka, Rudolf Kmotorka
Dychový súbor začal umelecky rásť pod vedením kapelníka Eduarda Čuháka, ktorý začal s dychovkou pracovať v roku 1966. Vysoká náročnosť kapelníka a kus poctivej práce v krátkom čase priniesli svoje ovocie. Postupne bol doplňovaný repertoár, v ktorom boli obsiahnuté popri polkách, valčíkoch i skladby koncertného charakteru. Pri príležitosti 80.výročia založenia dychovej hudby v Bošanoch bol uskutočnený v roku 1968 III. okresný festival dychových hudieb. Na tomto festivale sa zúčastnil i dychový súbor Chynorany a bol hodnotený ako tretia najlepšia kapela. Za sebou nechal i závodnú dychovú hudbu zo závodov 29. augusta Partizánske. S popularitou chynorianskej dychovky narástol aj počet vystúpení a bolo potrebné ďalšie doplnenie repertoáru. K dobrej dychovke patrí i spev. A tak bol súbor rozšírený o speváčky Zitu Bezákovú, Idu Havaldovú, Máriu Kováčikovú. Speváci pochádzali z radov členov súboru a to Alfonz a Valent Bezák.
Dychová hudba v roku 1970
Horný rad zľava: Jozef Bezák – barytón, Ján Magdolen – B bas, Pavol Magdolen – tenor, Jozef Bezák – F bas, Alfonz Bezák – I. krídlovka (kapelník), Teodor Bezák – II. trombón, Anton Havalda – es trúbka, Valent Bezák – I. trombón, Valent Lukačka – es trúbka, Alfonz Bezák – II. krídlovka, Ivan Bezák - II. trúbka
Dolný rad zľava: Ing. Milan Terlanda – II. klarinet, Štefan Zeleník – I. klarinet, Jozef Neubauer ml. – III. klarinet, Pavol Púchovský – es klarinet, Valent Kmotorka – veľký bubon, Jozef Neubauer st. – činely, Ing. Viliam Kováčik – I. trúbka, Anton Lukačka – I. krídlovka
Bolo však veľkou snahou kapely spevom i hudbou vyjadriť život vo vlastnom prostredí. A tak z domácej liahne zásluhou tvorivej skupiny Jozef Beniak, Štefan Zeleník, na čele s kapelníkom Eduardom Čuhákom a textárom Ing. Viliamom Kováčikom uzreli svetlo sveta nasledovné skladby v úprave E. Čuháka: J. Beniak - Rodný kraj (valčík), E. Čuhák - Naša kapela (polka), E Čuhák - Matka (pieseň), Š. Zeleník - Rekontra (polka), E Čuhák - Dajana (tango), E. Čuhák - Túlavá polka.
Od roku 1966 sa každoročne začali poriadať zájazdy po Slovensku s koncertným vystúpením v rekreačných oblastiach: Rajecké Teplice, Oravská priehrada, Tále, Pieniny, Vyšné Ružbachy, kde sa samozrejme večer hrávalo i do tanca. Po úspešne absolvovaných zájazdoch po území Slovenska bol v roku 1969 zorganizovaný 14 - dňový zájazd do prímorského rekreačného strediska Mamaia v Rumunsku. Pri tomto čiernomorskom pobreží koncertnými vystúpeniami a hrou do tanca reprezentovali muzikálnosť ľudu svojej vlasti. Že sa však nezabudlo na chynorianskych milovníkov dychovej hudby dokazuje celý rad usporiadaných estrád a koncertov s názvom „Chynoranci Chynorancom“, „Hudbou a spevom ideme medzi vás“ alebo „Spieva celá rodina”.
Koncert v katolíckom dome, 1975
Predný rad zľava: Pavol Púchovský – es klarinet, Pavol Bebjak – I. klarinet, Jozef Neubauer ml. – II. klarinet, Jozef Bezák - barytón, Pavol Magdolen – tenor, Alfonz Bezák – I. krídlovka (kapelník), Anton Lukačka – I. krídlovka
Zadný rad zľava: Valent Bezák – I. trombón, Teodor Bezák – II. trombón, Viliam Pristač – bas trúbka
V tomto období mal dirigent Eduard Čuhák zloženie dychového súboru stabilizované a hrávalo sa v tomto obsadení:
Alfonz Bezák - krídlovka I., Anton Lukačka - krídlovka I., Alfonz Bezák - krídlovka II., Viliam Kováčik -I.B-trumpeta, Ivan Bezák - II.B-trumpeta , Pavol Púchovský - Es klarinet, Štefan Zeleník - B-klarinet I., Milan Terlanda - B-klarinet II., Pavol Bebjak - B-klarinet III., Jozef Neubauer - B-klarinet III., Pavel Magdolen – tenor, Jozef Bezák – baritón, Valent Lukačka - Es-trúbka II., Anton Havalda - Es-trúbka III., Jozef Beniak - bas trúbka, Valent Bezák - trombon I., Viliam Pristač - trombon II., Teodor Bezák - trombon III., Jozef Bezák - F-bas, Ján Magdolen - B-tuba, Rudolf Kmotorka - veľký bubon, Jozef Neubauer – činely, Teodor Marko - malý bubon
Od roku 1966 bol patrónom chynorianskej dychovky JRD Chynorany. Z jeho finančných prostriedkov bolo možné zakúpiť nové hudobné nástroje a pre všetkých členov dychového súboru rovnošaty. Dokonalú reprezentáciu sa snažila dychovka zabezpečovať hlavne dobrým umiestnením na súťažiach družstevných dychoviek usporiadaných v rámci okresných dožinkových slávností v Klátovej Novej Vsi. Tu v rokoch 1974 – 1976 obsadila prvé miesto napriek tomu, že na poste dirigenta nastala zmena.
Zmenou pracoviska Eduard Čuhák zanechal v roku 1974 vedenie chynorianskej dychovky a na jeho miesto členovia dychovky získali kapelníka Vojenskej dychovej hudby v Topoľčanoch poručíka Jozefa Žižlavského. Pod jeho taktovkou dychovka účinkovala na všetkých kultúrnych a politických podujatiach v rámci okresu za neprítomnosti Vojenskej dychovej hudby, ako boli napr. oslavy 1. mája a 9. mája, slávnostné zasadanie a pod. Nezanedbávali sa však ani podujatia družstevníkov. Preto v máji roku 1975 na pozvanie Okresnej poľnohospodárskej správy v Gottwaldove v rámci družobných okresov chynorianska dychovka reprezentovala okres Topoľčany koncertom v Luhačoviciach na úvod letnej hudobnej sezóny. V júni 1975 sa zúčastnil dychový súbor VI. okresného festivalu dychových hudieb v Ostraticiach.
Okresné dožinkové slávnosti v Klátovej novej Vsi v roku 1976
Horný rad zľava: Ing. Milan Terlanda – II. klarinet, Jozef Neubauer st. – činely, Jozef Bezák - moderátor, Teodor Marko – bicie, Viliam Pristač – bas trúbka, por. Jozef Žižlavský (dirigent), Ida Havaldová - spev, Valent Bezák – I. trombón, Pavol Magdolen – tenor, Jozef Bezák - barytón, Teodor Bezák – II. trombón, Štefan Zeleník – I. klarinet, Alfonz Bezák – II. krídlovka, Valent Lukačka – es trúbka, Anton Lukačka – I. krídlovka, Pavol Púchovský ml. – II. klarinet
Dolný rad zľava: Alfonz Bezák – I. krídlovka, Pavol Púchovský st. – es klarinet, Pavol Bebjak – II. klarinet, Jozef Neubauer ml. – III. klarinet, Anton Havalda – es trúbka, Peter Púchovský – III. klarinet, Jozef Bezák – F bas, Valent Kmotorka – veľký bubon
Keď sa zdalo, že rozkvet dychovky nemožno ničím ohroziť, zhoda nešťastných okolností zapríčinila, že poručík Žižlavský musel zanechať vedenie chynorianskej dychovky a súbor zostal bez dirigenta. Nastalo krátke obdobie stagnácie, pretože i keď vedenie dychovky prevzali jej členovia Ing. Milan Terlanda a Alfonz Bezák, predsa bolo ťažké nahradiť takú osobnosť akou bol poručík Žižlavský. Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. I v tomto prípade sa riešenie po krátkom čase našlo. V septembri 1977 opäť stojí za dirigentským pultom chynorianskej dychovej hudby bývalý kapelník Eduard Čuhák.
Oslavy 1. mája
Zľava: Anton Lukačka – I. krídlovka, Jozef Neubauer ml. – III. klarinet, Ing. Viliam Kováčik – I. trúbka, Pavol Púchovský st. – II. klarinet, Pavol Púchovský st. – es klarinet, Pavol Bebjak – I. klarinet, Eduard Čuhák - dirigent
Úspechom v tomto období je aj účinkovanie dychovej hudby Chynorianka v televíznom programe „Vtipnejší vyhráva”. Žiaľ, časom musel zo zdravotných dôvodov Eduard Čuhák ukončiť svoje pôsobenie ako dirigent dychovky v Chynoranoch a po ňom prevzal dirigentskú paličku Alfonz Bezák. Eduard Čuhák však nezabudol na chynoriansku dychovku. Upravoval rôzne skladby a venoval sa aj úprave cirkevných piesní pre dychový orchester nielen pre Chynorancov, ale aj pre okolité dychové hudby. Cirkevné skladby v jeho úprave sa hrávajú dodnes, čo svedčí o vysokej umeleckej hodnote týchto úprav. Pôsobenie Eduarda Čuháka v chynorianskej dychovke je nezabudnuteľné, za čo mu patrí úprimné poďakovanie.
V roku 1986 dochádza ku generačnej výmene, kedy pre chorobu a žiaľ i pre smrť odchádzajú z kapely mnohí jej členovia. Vedenie dychovej hudby prevzali Pavol Púchovský a Pavol Magdolen. Vďaka pôsobeniu zanietených učiteľov ĽŠU v obci však tieto opustené miesta nezostali prázdne a dychovka sa postupne omladzuje o žiakov ĽŠU. Každá takáto väčšia výmena si vyžiada svoju daň vo forme zníženia kvalitatívnej úrovne telesa. Vďaka však patrí najmä tým, ktorí sa o zaradenie týchto mladých ľudí do kapely pričinili. Nehľadiac na voľný čas a často aj na vlastnú rodinu sa večer čo večer venovali mladým. Hlavným aktérom bol Pavol Púchovský.
Ako je dlhodobo zvykom v Chynoranoch, dychovka nevynechávala spoju účasť ani na cirkevných slávnostiach ako sú Vianoce, Veľká noc, 1. sv. prijímanie, birmovka, procesia Božieho Tela a Krvi, sviatok narodenia Panny Márie pri kaplnke a hody. Najmä v ťažších obdobiach kapely boli tieto cirkevné slávnosti a účasť na pohreboch jediné príležitosti účinkovania.
Dychová hudba v rokoch 1987 – 2008
V roku 1988 po príchode Jána Bakytu zo základnej vojenskej služby, ktorú absolvoval v posádkovej hudbe v Košiciach, začína nová éra Chynorianky. Súbor sa výrazne omladil a Ján Bakyta sa stáva kapelníkom. Výsledkom tvrdej a poctivej práce sú pravidelné koncerty v Chynoranoch a účasť na podujatiach konaných v obci a na festivaloch v okolí.
Po koncerte Chynorianky
Horný rad zľava: Pavol Púchovský – es klarinet, Jozef Bezák – F bas, Pavol Bebjak – I. klarinet, Pavol Gajdoš – bicie, Teodor Marko – bicie, Valent Bezák – I. trombón, Ján Bakyta – I. krídlovka (kapelník), Marián Magdolen – bas trúbka, Anton Havalda – es trúbka, Alfonz Bezák – dopr. trúbka, Pavol Magdolen – tenor, Ivan Bezák - II. krídlovka, Ľudovít Magdolen – barytón
Dolný rad zľava: Jozef Neubauer – III. klarinet, Pavol Košík – II. klarinet, Ján Magdolen – bicie, Martin Bezák – I. krídlovka, Peter Kováčik – II. klarinet
Kapelník veľkej miere zaslúžil o stmelenie novovznikajúceho kolektívu, zapracovanie nových členov, pozdvihnutie umeleckej úrovne na každom poste a v neposlednom rade aj o obnovu repertoáru kapely. S Chynoriankou začali spievať Ing. Anna Marková, Lucia Marková, Mgr. Oľga Bebjaková, Mgr. Katarína Mozolová a Ing. Mária Remeková a speváci z členov kapely Ján Magdolen, Pavol Bebjak a Marián Marko. Vystúpenia na verejnosti si vyžadovali, aby sa kapela vybavila zvukovou aparatúrou a tiež aj rovnakým oblečením. Dychovku v tomto období bolo možné počuť už nielen na cirkevných podujatiach, ale aj na podujatiach organizovaných OÚ v Chynoranoch, futbalovým klubom alebo aj mimo Chynorian. Ocenením bolo aj pozvanie do mesta Altöting v SRN na účinkovanie pri oslavách prezidenta Jozefa Tisa. Svojím účinkovaním vzorne reprezentovala obec Chynorany a v tom čase to bola pre mnohých členov prvá cesta po otvorení hraníc do západnej Európy.
Oslavy 135. výročia založenia DH Chynorianka
Horný rad zľava: Pavol Gajdoš – bicie, Martin Bezák – I. krídlovka, Peter Kováčik – II. klarinet, Ján Magdolen – bicie, Marián Magdolen – bas trúbka, Ing. Mária Remeková – spev, Pavol Bebjak – I. klarinet, Oľga Bebjaková – spev, Jozef Neubauer – III. klarinet, Ľudovít Magdolen – barytón, Ivan Bezák - II. krídlovka
Dolný rad zľava: Pavol Púchovský – es klarinet, Valent Bezák – I. trombón, Jozef Bezák – F bas, Ján Bakyta – I. krídlovka (kapelník), Pavol Magdolen – tenor, Vladimír Kováčik – dopr. trúbka, Anton Havalda – es trúbka
V roku 2002 pre pracovnú zaneprázdnenosť post kapelníka prevzal Pavol Bebjak a Ján Bakyta ostal ako vedúci jednotlivých sekcií. Kapela sa pravidelne zúčastňuje na festivaloch dychových hudieb. Medzi najvýznamnejšie vystúpenia patrili festivaly v Dolných Chlebanoch, Bojniciach, Podlužanoch, Moravskom Lieskovom a Svinnej. Medzi speváčky DH Chynorianka patrili: Katarína Mozolová, Alena Michalovičová a Katarína Neubauerová a z mužských spevákov Pavol Bebjak, Marián Marko a Ján Magdolen. V roku 2008 sa konal v Chynoranoch 10. ročník festivalu dychových hudieb v rámci osláv 135. výročia založenia dychovej hudby v Chynoranoch.
Pavol Bebjak – klarinetista a kapelník Chynorianky
Dychová hudba v rokoch 2009 - 2019
Začal sa jubilejný rok pre Chynorianku, v ktorom oslavuje 150. rokov od svojho založenia. Začal sa veľmi príjemnou udalosťou v januári a to koncertom, ktorý bol venovaný Pavlovi Púchovskému – dlhoročnému klarinetistovi a kapelníkovi v Chynoranoch, ako vďaka za jeho celoživotnú prácu pre dychovku. Ocenenie prevzal od starostu obce Ľudovíta Košíka, ktorý počas zastávania funkcie bol veľmi naklonený dychovej hudbe a aj jeho zásluhou postupne rástla jej úroveň. Prínos práce Pavla Púchovského ocenilo v roku 2013 aj RKC v Prievidzi zaradením do publikácie „Nebudu zabudnutí”.
Z podnetu Karola Sreinera člena DH Zedeanka vzniká v roku 2009 tradícia v konaní bowlingového turnaja dychových hudieb okresu Partizánske. 1. ročník tohto turnaja s výrazným náskokom medzi 10 kapelami Chynorianka pred dychovkou zo Skačian a Hradišťa. Po ďalšie roky sa opakovane zúčastňuje na pódiových umiestneniach.
Nezabúda sa ani na propagáciu a v roku 2009 vzniká webová stránka Chynorianky s vlastnou doménou www.chynorianka.sk. Návštevníci tejto stránky sa môžu dozvedieť informácie z histórie, prezrieť si fotografie z účinkovaní a rovnako sa dozvedieť o termínoch kde bude možné Chynorianku počuť a vidieť.
Vzhľad 1. web stránky DH Chynorianka
V roku 2009 začínajú s Chynoriankou účinkovať Marcel Bulík na mieste bubeníka, Michaela Dragulová z Veľkých Bielic a po festivale Mária Zajícová z Brodzian. Po miernej pauze sa opäť podarilo doplniť sekciu spevu, ktorá výrazne posunula úroveň Chynorianky. V období pred festivalom bolo vytvorené logo kapely a rovnako aj plagát.
Horný rad zľava: Marián Magdolen – trombón, Ľudovít Magdolen – tuba, Pavol Gajdoš – bicie, Ing. Marcel Bulík – bicie, Pavol Bezák – barytón, Miroslav Magdolen – tenor, Roman Toman - tenor, Peter Kováčik – I. klarinet, Pavol Košík – es. klarinet
Dolný rad zľava: Matej Toman – pozauna, Ing. František Bezák – pozauna, Mgr. Stanislav Beniak - spev, Michaela Dragulová - spev, Ing. Viliam Kováčik – dopr. trúbka, Ing. Peter Bezák – spev, Ivan Košík – II. krídlovka, Ing. Martin Bezák – I. krídlovka (kapelník), Stanislav Liday - I. krídlovka, Karol Sreiner - dopr. trúbka
Už tradičný festival dychových hudieb v 3. júnovú sobotu roku 2009 bol spojený s oslavami 150. výročia vzniku DH Chynorianka. Hudbou a humorným slovom strýca Izidora z Tekova popretkávaný festival bol priestorom pre ocenenie bývalých členov Chynorianky, ktorí sa podielali na zachovaní tradície v obci. Predseda ZDHS Ján Jamriška a starosta obce Ľudovít Košík ocenili a poďakovali sa aj súčasných členov za prínos zachovania kultúrneho dedičstva. Na festivale vystúpili kapely z okolia DH Brodzianska kapela, DH Ostratičanka a DH Nedanovčianka. Hosťom festivalu bola známa moravská kapela DH Mistříňanka Antonína Pavluša zo Svatoboříc - Mistřína, ktorá zabávala ľudí na námestí až do skorého rána. Oslavy boli príjemným vyvrcholením príprav na jubileum kapely a správnou motiváciou pokračovať v nastúpenom trende naďalej.
Záver jubilejného roka bol ukončený vianočným koncertom spoločne s Benetkami a zborom ZŠ v Chynornoch, ktorý viedla Mgr. Bernardeta Bubeníková.
Práca v kapele na neustálom skvalitňovaní, skúšky 2 krát týždenne a ideálny vekové rozloženie postupne prinášajú ovocie. Pribúdajú koncerty, účasti na festivaloch a Chynorianka zakladá tradíciu konania fašiangovej zábavy pod názvom „Fašiangy v kroji”, ktorá sa koná v poslednú sobotu pred Popolcovou stredou. Jej súčasťou je pochovávanie basy v podaní klubu Jednoty dôchodcov. Množstvo vystúpení kapely a aj pracovné povinnosti členov si žiadajú zabezpečovať náhradu muzikantov na vystúpenia aj z iných kapiel.
Žiaľ nedarí sa nám dopĺňať kapelu novými členmi, čo zostáva ako veľká výzva do budúcnosti pre zachovanie tradície dychovky v Chynoranoch.
Každoročne sa konajú festivaly dychových hudieb, kde ako hostia účinkovali DH Záhorienka zo Stupavy, DH Bojnická kapela z Bojníc, DH Vištučanka z Vištuku a počas výročia 155. výročia kapely DH Vlčovanka z Hornej Súče a DH Nivičanka z Nivnice na Morave. Pomocnú ruku pri zabezpečení materiálnej prípravy podáva spoločnosť HEINEKEN a občianske združenie DOMEC. Trvalo sa darí udržiavať vysoko nastavenú latku úrovne festivalu. DH Brodzianska kapela z Brodzian nahradila DH Boboťanka z Bobota.
Pokračuje príjemná tradícia vianočných koncertov v KD V. Beniaka, resp. v kostole s hosťami MO MS, folklórnym súborom Husiarik z Brodzian. Taktiež tradícia fašingovej zábavy úspešne pokračuje a zábava sa stáva tradičnou a vyhľadávanou aj medzi mladými ľuďmi, ktorý prichádzajú v krojoch. Kapela rovnako ako v minulosti účinkuje na cirkevných slávnostiach – vianoce, Veľká noc, hody, 1.sv. prijímanie, birmovka, kaplnka, procesia Božieho Tela. V obci sú to podujatia ako fašiangovanie, stavanie májov, vianočný jarmok a pod.
Počas obdobia rokov 2009 – 2014 ukončil svoju činnosť v dychovke zo zdravotných dôvodov Pavol Gajdoš - bubeník a navždy nás opustili Valent Bezák (trombón) ✝2008, Pavol Púchovský (klarinet) ✝2009 a veľmi náhle ešte aktívny člen Ing. Viliam Kováčik (krídlovka/trúbka) ✝2013, ktorý je jeden z autorov známej skladby „ Chynorianske pole”. V roku 2012 opustil navždy rady muzikantov aj dlhoročný kapelník Chynorianky Eduard Čuhák.
Štúdiu hudby podľahli súrodenci Matej a Roman Tomanovci, ktorí sú členmi Chynorianky a tohto času študujú na konzervatóriu v Žiline. Rozbieha sa spolupráca so slovenskými skladateľmi Ikovom Kopáčikom a Petrom Buricom. Práve Ikov Kopáčik pri príležitosti 150. výročia napísal pre Chynorianku skladbu valčík „V Chynorianskom háji”, ktorý úspešne zapadol do repertoáru. V roku 2014 dochádza k presunom v kapele a vytvorila sa nová dvojica v sekcii tenor - barytón a to Miroslav Magdolen - Ing. František Bezák. Bývalý hráč na barytón Pavol Bezák prechádza do sekcie doprovod hrať na trombón. Občastné zaskakovanie v sekcii tenor – barytón však zostáva ním, resp. súrodencami Tomanovcami.
Finančné dotácie z rozpočtu obce a od roku 1994 nerozdeľované spoločné finančné prostriedky sa vynakladajú na nákup zvukovej aparatúry, oblečenie kapely, nákup a opravu hudobných nástrojov. V rokoch 2012 - 2014 boli zakúpené nové hudobné nástroje – bayrtón, tenor, 2ks B-trúbiek a 2ks trombónov od spoločnosti J.F.Červený.
Po úspešnom vystúpení počas festivalu pri príležitosti 155. výročia založenia DH Chynorianka pokračuje jej úspešná a plodná práca. Za všetkým je súdržná partia, ktorá sa stretáva pravidelne 2x za týždeň na skúškach a počas roka na niekoľkých podujatiach obce a aj mimo nej. Úspech na seba nenechal dlho čakať a v roku 2016 získala kapela na krajskom festivale dychových hudieb v Hornom Lieskove hneď tri ocenenia: Najlepší spevácky výkon, najlepšie prevedenie povinnej skladby a diplom Zlaté pásmo.
Hoci pre pracovné a školské povinnosti nie je vždy možná 100% účasť na skúškach, zodpovedným prístupom aj na úkor rodiny a voľného času si nachádzajú jej členovia čas pre spoločné stretnutia. Napriek tomu však prerušujú svoju činnosť v kapele Pavol Košík – Es klarinet, Ing. František Bezák – barytón a Matej Toman – pozauna. Ich odchodom nastáva mierny útlm a potreba vyriešenia ich nahradenia. Rovnako ako kapely na okolí v tomto období, aj Chynorianka potrebuje podporu hráčov z okolia. Okrem hosťujúcich hráčov z okolitých kapiel do kapely prichádzajú noví mladí ľudia – Adriana Zajícová (Brodzany) – B klarinet, Štefan Hamara – klarinet (Partizánske), Lukáš Štreicher - klarinet, Martin Foltán – tuba (Brodzany) a Michal Dedík – barytón. Ich príchodom sa kapela opäť omlaďuje a sú nádejou na pokračovanie tradície dychovej hudby v Chynoranoch. Rovnako aj kapelník z pracovných dôvodov na rok uvoľňuje miesto vedenia kapely a jej vedením je poverený Miroslav Magdolen. Ten pokračuje v nasadenom trende rozvoja tohto hudobného telesa. Po roku opätovne preberá dirigentskú paličku bývalí kapelník Martin Bezák.
Do kapely z podpory obce a vlastného účinkovania pravidelne pribúdajú finančné prostriedky, z ktorých sa realizuje postupná obnova hudobných nástrojov. Počas tohto obdobia sa kúpila pre členov v kapele nová B tuba, bicia súprava a Es klarinet. Rovnako prebieha aj doplnenie a obnova oblečenia členov kapely.
Chynorianka účinkuje niekoľkokrát na púti v známom pútnickom mieste v Mariazelli, kde svojím účinkovaním doprevádza pútnikov z obcí Bádice a Podhorany, ktorých v minulosti sprevádzala DH Zedeanka. Pravidelne pokračujú festivaly dychových hudieb v Nedanovciach a na Dubničke, kde Chynorianka pravideľne účinkuje. V obci sa udomácňuje tradícia obecného dňa v prvú septembrovú sobotu poriadaná obecným úradom. Medzi účinkujúcimi si svoje miesto našiel minifestival dychových udieb, kde pravideľne účinkujú priatelia z DH Boboťanka a DH Nedanovčianka. Neodmysliteľnou časťou koncertovania v obci je aj tradičný adventný jaromok a vianočný koncert. Medzi známe vianočné melódie hrané na vianočných koncertoch Chynorianky sa úspešne zaradila Vianočná omša od autora Josefa Halma s textom Antona Hlinku v úprave pre dychovú hudbu od Eduarda Čuháka. Táto odznela prvýkrát pred viac ako 40. rokmi aj v Chynoranoch v podaní Chynorianky a speváckeho zboru. Dnes opakovane Chynorianka so svojími sólistami priniesli túto skladbu do Chynorianskych domácností. Príjemným ocenením kapely je aj každoročné pozvanie účinkovať na najväčšom farmárskom jarmoku na Slovensku pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva – „Mňam fest“ v Bánovciach nad Bebravou.
Rastom kvality kapely prichádza aj potreba nových skladieb, ktoré pre Chynorianku začali písať hudobní skladatelia ako Ikov Kopáčik, Peter Burica, Ivan Šmatlák, František Pavluš jun. a Peter Doktor.
Práve rok 2019 je výročím 160. rokov založenia Chynorianky jej zakladateľom a dlhoročným kapelníkom Petrom Molnárom.
V súčasnosti dychovú hudbu účinkuje v nasledovnom zložení:
Peter Kováčik – Es klarinet, Adriana Zajícová – B klarinet, Štefan Hamara – B klarinet, Lukáš Štreicher – B clarinet, Ing. Martin Bezák – 1B krídlovka (kapelník), - Marián Magdolen ml. – 1B krídlovka, 1B trúbka, Ivan Košík - 2B krídlovka, Miroslav Magdolen – Tenor, Roman Toman – Barytón, Michal Dedík – Barytón, Matúš Olšanský – Barytón Pavol Bezák – Trombón, Marián Magdolen – Trombón, Ľudovít Magdolen – Trombón, Ing. Marcel Bulík – bicie, Martin Foltán – tuba, Mária Zajícová – spev, Mgr. Michaela Gajdošová disart. – spev, Ing. Peter Bezák – spev, Mgr. Stanislav Beniak – spev, Peter Košík – zvukový technik.
Hosťujúcimi hráčmi v DH Chynorianka – Gabriela Dvončová – spev, Ing. Marián Marko – 1.B krídlovka / 1.B trúbka (DH Ostratičanka), Ing. Peter Doktor – klarinet (DH Boboťanka), Ing. Peter Turček – klarinet (DH Bieličanka), Pavol Findor – tuba / barytón (DH Ostratičanka), Peter Vaško – barytón (DH Nedanovčianka), Ľudovít Peciar – tuba (DH Nedanovčianka), Marek Turček – krídlovka (DH Nedanovčianka), Bc. Stanislav Liday – 2.B krídlovka a Ing. František Bezák – barytón / pozauna.